|
|
|
|
|
|
 |
||
|
|
|
|
|
Marián Minarovič – reformátor, osobnosť revolučných zmien7. 3. 2016, Bratislava V piatok 4. marca 2016 vo veku nedožitých 70 rokov náhle zomrel generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič. Rozlúčka sa koná v piatok 11. marca o 11.15 hod. v Krematóriu v Bratislave. 
Marián Minarovič, spoluzakladateľ, čestný člen a generálny sekretár Únie miest Slovenska od roku 1994 sa narodil 28. mája 1946 v Bratislave. Bol jednou z vedúcich osobností novembrových zmien z roku 1989. Jeho hlavným životným poslaním a posolstvom bol boj za demokraciu, reformu verejnej správy a európske smerovanie Slovenska. Vyštudoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a bol známym maliarom, grafikom, ilustrátorom, pokračovateľom školy Vincenta Hložníka. Za výtvarnú tvorbu získal množstvo ocenení. V rokoch 1968–1969 bol spoluzakladateľom Zväzu vysokoškolákov Slovenska, členom jeho prezídia a poslancom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1990–1992 bol spoluzakladateľom a členom Slovenskej rady Verejnosti proti násiliu. Pôsobil ako člen Rady vlády Slovenskej republiky a Československej federatívnej republiky pre národnosti a menšiny a ako člen Rady vlády SR pre informatizáciu. Bol jedným z ideových tvorcov koncepcie Reformy verejnej správy a od roku 1994 ju z pozície generálneho sekretára Únie miest Slovenska systémovo presadzoval. Bol vymenovaný za vedúceho Komisie vlády SR pre územné a správne členenie SR a reformu verejnej správy, a stal sa koordinátorom prvej skupiny expertov (1991–1992). Bol koordinátorom „Návrhu na nové územné a správne členenie SR založené na župnom princípe“ (1998). V roku 1993 sa stal zakladateľom a čestným členom Klubu primátorov SR a pôsobil vo funkcii tajomníka klubu. Bol dlhoročným poslancom Miestneho zastupiteľstva Bratislava – Staré mesto a mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy. Ako tvorca koncepcie Kultúrno-historickej a sociálnej topografie (KHST) presadzoval ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva aj z pozície člena Rady hl. architekta Bratislavy a predsedu Výtvarného kolégia hlavného architekta (1990–1995). Urobil veľa pre rozvoj mesta Bratislavy: od roku 1992 pôsobil ako člen skupiny expertov pre stratégiu a rozvoj hl. mesta SR Bratislavy, založil a bol predsedom Fondu kultúry hl. m. SR Bratislavy, zakladateľom a členom Rady fondu životného prostredia hl. m. SR Bratislavy a zakladajúcim členom a viceprezidentom Medzinárodnej spoločnosti J. N. Hummela. Jeho činnosť bola v roku 1999 ocenená Cenou primátora hl. m. SR Bratislavy. Od roku 1999 pôsobil v strategických vládnych výboroch a komisiách: člen Rady vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu, Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj, Rady vlády SR pre regionálnu politiku, bol členom základného tímu Splnomocnenca vlády SR pre reformu verejnej správy a členom Komisie pre migračnú politiku vlády SR, člen Rady vlády SR pre seniorov (2008), člen Rady vlády SR pre občanov so zdravotným postihnutím (2008–2010), člen Rady vlády SR pre prevenciu kriminality (2008), člen Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (od r. 2011), člen Rady vlády SR pre kultúru (od r. 2012), člen Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie (od r. 2012). Presadzoval ideu integrácie Slovenska do Európskej únie, za čo mu v roku 1998 udelili Zlatú medailu M. R. Štefánika za európsku integráciu. Ako generálny sekretár Únie miest Slovenska presadil účasť slovenskej delegácie vo Výbore regiónov EÚ a v Kongrese miestnych a regionálnych samospráv (CLRA) v Štrasburgu.
|
|
|
